05/11/2012
Výživa pre výkon a zdravie
Výživa patrí k základným potrebám človeka a k rozhodujúcim zložkám jeho životnej úrovne.
Vo svete sa výživa realizuje na veľmi rozdielnej úrovni. Závisí od výživových potrieb človeka a od jeho postoja k ich uspokojovaniu. Pohybuje sa od minimálnej úrovne uspokojovania výživových potrieb, ktorou je hladovanie a umieranie od hladu, až po maximálnu hranicu, nad ktorou je nadspotreba, prejavujúca sa popri neefektívnosti aj intenzívnym rastom tzv. civilizačných chorôb a predčasným zomieraním. Ide o pomerne široké rozpätie, ktoré závisí od adaptačných schopností organizmu prispôsobovať sa vonkajším podmienkam a od vlastného spôsobu života človeka. Potreby výživy musíme uspokojovať takým súborom poživatín (potrava, nápoje, pochutiny), ktorých úžitková hodnota by mala byť v plnom súlade s vývojom a stavom potrieb výživy. V súčasnosti sa hodnotenie výživy z fyziologicko biologického hľadiska uplatňuje komplexne.
Zvieratá žijúce voľne v prírode sa živia správne a pritom nič nevedia o strave a jej zložení. V prvom rade sa riadia hladom a smädom. Obyčajný hlad môže živočícha informovať len o tom, aké množstvo potravy má prijať, nič však o tom, čo si vybrať. A predsa sú zvieratá nadané citlivosťou na to, čo majú prijímať v potrave. Ponúkame napríklad holubovi ryžu a pšenicu. Vyberie si len pšenicu, aj keď mu zrná pomiešame dokopy. Dokonca ryžu nezožerie, ani keď bude mať hlad. Ako pozná, že priemyselne upravená ryža je chudobná na vitamín B? Iné pokusy ukazujú, že zvieratá ktorým sa podáva strava s nedostatkom niektorého faktoru, z predložených potravín si vyberú tie, ktorá obsahujú tento faktor.
Človek je takouto citlivosťou nadaný v oveľa menšej miere. Naučil sa upravovať potraviny najrôznejším spôsobom tak, aby čo najviac vyhovovali jeho chuti. Človek sa pri výbere potravín riadi hlavne chuťou. Vyberá si jedlo, ktoré v ňom vzbudzuje príjemné pocity. Konzumuje často viac i často menej, ako je jeho potreba. Vyberá si tie jedlá, ktoré mu chutia aj keď sú biologicky často menej hodnotné alebo ich priemyselnou a kuchynskou úpravou sám znehodnocuje. Asi to súvisí s postupom civilizácie. Vikingovia si brali na svoje výpravy cibuľu a sušené jablká. Slávny anglický moreplavec a objaviteľ James Cook zase citróny a naloženú kapustu, aby pri dlhodobom pobyte na morí u svojich námorníkov zabránil ochoreniu nazvanému scorbut, pri ktorom dochádza ku krvácaniu z ďasien až vypadaniu zubov, k opuchom tváre a tela, k slabosti a bolestiam končatín, k zvýšeniu únavy, lámavosti vlasov atď.
Pri tomto počínaní sa riadili prirodzeným vzťahom medzi výživou a životom, ale aj pozorovaním a uplatňovaním skúseností. Pritom nič nevedeli o kyseline askorbovej a jej vzťahu ku krvácaniu z vlásočníc. Tento prirodzený cit vyhľadávať správnu stravu v správnom množstve sa postupne u človeka stráca a prevahu nadobúdajú chuťové zvyklosti, ktoré sa stávajú hlavným vodidlom pri výbere stravy.
Neschopnosť vybrať si správnu stravu sa týka hlavne potravín, obsahujúcich vitamíny a soli. Hlad je pocit, ktorý nás do značnej miery spoľahlivo informuje o energetickej potrebe organizmu, ale zrejme nám chýba akýkoľvek pocit, ktorý by nás informoval o nedostatku niektorého vitamínu. Napríklad ani začínajúca hypovitaminóza vitamínom C v nás nevyvoláva hlad po zelenine alebo citrusových plodoch. Nesprávna výživa z hľadiska energetického sa prejaví hneď poklesom alebo pribúdaním na váhe, ale nedostatok vitamínov sa prejaví až za dlhý čas, pričom prvé príznaky nedostatku nie sú spravidla špecifické.
Človek teda musí vedieť ako sa má správne stravovať a osobitne športovec, ktorý často od svojho organizmu požaduje výkony, ktoré sú oproti normálnej činnosti mnohonásobne väčšie. Organizmus vystavovaný tak enormnej námahe, je zvlášť citlivý na akýkoľvek nedostatok, ktorý je zavinený nedostatočnou výživou každý takýto nedostatok sa prejaví predovšetkým znížením výkonnosti. Z tohto dôvodu sa mnohí športovci zaujímajú o stravu ako takú, ale aj o jej zloženie.
ŽÁK, František. 2005. Výživa pre výkon a zdravie. In NSČ R***e, roč. 1, 2005, č. 1, s. 6
