16/10/2026
Samota môže byť silné obdobie duševného rozvoja. Tento príbeh o tom rozpráva.
Jedného dňa išiel istý muž do ďalekej hory, kde hľadal svoje útočisko pred búrkou v jaskyni. Našiel tam opustenú ženu a spýtal sa jej: „Čo tu robíš tak sama?“ A ona na to odpovedala: „ Mám veľa práce“. A muž jej vraví: “Ale ako tu môžeš mať veľa práce? Ja nevidím, že by si pracovala.“
Žena sa usmiala a vysvetlila mužovi: „Musím trénovať jastraba, orla, musím sa starať o bojazlivých králikov, dať disciplínu hadovi, motivovať somára a skrotiť leva."
„Ale kde sú? Veď ja ich tu vôbec nevidím.“ – spýtal sa muž.
A žena sa zase usmiala a odpovedala: “Mám ich vo svojom vnútri. Sú mojim vnútorným postojom, tým ako sa na všetko, čo sa mi v živote deje, pozerám.
Jastrab je moja myseľ, ktorá chce lietať ďaleko odo mňa, ale ja sa učím, myslieť najskôr na seba až potom na ostatných.
Orol je moja sloboda a dravosť. Učím sa prestať v živote obmedzovať a bojovať za to, čo ma robí šťastnou.
Králiky sú moje strachy, boja sa, chcú utiecť, lebo ani ja nedokážem zodpovedne čeliť tvárou v tvár všetkým životným situáciám. Chcem ich naučiť, aby vždy zostali pokojné.
Somár je vždy unavený a nič sa mu nechce. Je tvrdohlavý, nechce ustúpiť. Musím ho motivovať a milovať takého, aký je. To je moje telo.
A hada učím disciplíne, aby neotrávil každého, koho stretne. Aj keď je v klietke, mohol by niekoho poštípať. Je to môj jazyk.
A mám aj leva. Ten je veľký hrdina, je veľmi na seba hrdý. Musím dať pozor, aby ostatných nezraňoval. Je to moje ego.
Tak ako vidíš kamarát, mám veľa práce. A ty čo robíš, keď si sám?"